„DRAHÝ SI V MOJICH OČIACH“ (Iz 49,16)

            Istý človek, keď zomieral, dal si zavolať kňaza a poprosil ho, aby mu čítal zo Svätého Písma. Kňaz začal čítať texty, ktoré považoval za najvhodnejšie pre umierajúceho človeka – o Božom milosrdenstve. No umierajúci ho zastavil a prosil ho: „Otče, prečítajte mi tretiu kapitolu Knihy Nehemiáš.“ Kňaz otvoril Písmo a čítal zoznam ľudí, ktorí opravovali jeruzalemské múry. Potom mu starec povedal: „A teraz z knihy Numeri dvadsiatu šiestu kapitolu.“ Udivený kňaz čítal teraz zoznam Izraelitov pri sčítaní ľudu. „No a napokon mi prečítajte rodokmeň Ježiša Krista z Matúšovho evanjelia,“ poprosil zomierajúci. Tu už kňaz nevydržal a spýtal sa: „Prečo chcete teraz, pri umieraní, počúvať práve tie nudné texty, ktoré sa bežne vôbec nečítajú?“ A starec odvetil: „Lebo mi hovoria, ako veľmi musel Boh milovať týchto obyčajných ľudí, že zachoval ich mená vo Svätom Písme. A keď ich počúvam, vzbudzujem si nádej, že aj moje meno je zapísané v knihe života, že aj ja som pre Boha dôležitý.“
            „Do svojich dlaní som si ťa vyryl, môj si ty...“ Toto sú slová, ktoré Boh adresuje každému jednému z nás. Sú svedectvom jeho lásky a každodennej starostlivosti.

„Boh nestvoril na svoj obraz ani mesiac, ani slnko, ani nádheru hviezd. Ty sám si stvorený na podobu tej prirodzenosti, ktorá prevyšuje každé chápanie. Ty sám si podobou večnej krásy, schránkou šťastia, obrazom pravého svetla, a keď sa zahľadíš na Neho, staneš sa takým, akým je On. Budeš podobný Tomu, ktorý v tebe žiari a ktorého sláva je odzrkadlená v tvojej čistote.“
                                                                                                          sv. Gregor Nyssenský